Turniansky hrad i dnes vo svojich zrúcaninách dáva svojmu okoliu pocit ochrany, istoty a vyníma sa svojou krásou. Pod hradom sa rozprestiera bývalé mesto, ktoré stáročiami bolo viackrát spustošené, ale vždy sa znovuzrodilo, znovupostavilo. Turňa bola obývanou usadlosťou už v praveku, čo dokazujú nálezy z bronzovej a železnej doby nájdené pri kostole. Na konci železnej doby prví obyvatelia okolia Turne boli baníkmi. Po Avaroch v roku 512 až 495 sa tu usadili Bulhari a Slovania. Ich ríša sa však po Svätoplukovej smrti rozpadla. Vtedy prišli na územie staromaďarské kmene. Vodca Árpád tiahol so svojím ľudom krajinou, keď pri odpočinku v Szerencsi vyslal s vojskom Borsa, syna Börgéra na obhliadku k poľským hraniciam, aby zistil potrebu vojenského posilnenia krajiny až po vrcholy Tatier. Toto územie získal Börgér a jeho syn. Usadili sa v údolí Bodvy a Sajó.  O stavbe Turnianskeho hradu a vzniku Turnianskej župy presné údaje nie sú. Cirkevne však Turňa bola ústredím hlavného krajinského dekanátu troch poddekanských oblastí ostrihomského arcibiskupstva, založeného svätým Štefanom. Stavba kostola spadá do obdobia vzniku kresťanstva. 

Podľa listinného dôkazu prvým majiteľom turnianskeho panského majetku bol krajinský sudca, palatín a župan bán Bomokos, najznámejší člen rodu Myskócz. Majetok získal darom od kráľa Bélu III. Turňa predtým bola kráľovským majetkom a miestom pobytu kráľov Árpádovcov. Po smrti bána Domokosa bola znovu kráľovským majetkom a v roku 1243 Béla IV. ju daroval bratom Bebekovcom. V tom čase už tu stál starý hrad. Tatárske kmene Turňu úplne spustošili, vypálili. Obyvatelia aj kráľ Béla IV. sa len po odchode Tatárov mohli vrátiť domov. Pred Tatármi kráľ utekal cez Turňu do Zádielskej doliny, kde v jaskymiach vyhľadával svoje útočište. Dôkaz o tom nachádzame v kronikách a známych legendách, či miestnych pomenovaniach ako napr. Királykút (Kráľovská studňa), Királybarlang (Kráľovská jaskyňa), Király aszatala (Kráľovský stôl).  Z vďačnosti za pomoc pri úteku kráľ všetky rodiny Turne a Hrhova povýšil do zemianskeho stavu. Aj neskôr sa sem rád vracal, v Turni býval na hrade a v Hrhove si dal postaviť svoj stan na mieste i dnes zvanom Palota. 

Roku 1255 sa zdržiaval v Turnianskom hrade, kde ho navštívil jasovský prepošt Albert a žiadal ho, aby obnovil výsadné a darovacie listiny, zničené počas tatárskeho nájazdu. Kráľ jeho žiadosti vyhovel. Béla IV. v poslednom roku svojho života daroval hrad aj s panským majetkom grófom Tekusovcom zo Šarišskej župy, ktorí neskôr prebrali priezvisko Tornay a v živote župy zohrali dôležitú úlohu. Tornayovci boli majiteľmi hradu a obce do roku 1406, keď ich rod vymrel. Roku 1409 Turňa bola povýšená na mesto a roku 1476 ako slobodné mesto sa stalo sídlom súdnictva. Turniansky hrad s mestom a viacerými poddanskými dedinami daroval kráľ Žigmund Pavlovi Bessenyő Ezdegeiovi a Štefanovi Sáfár Berencsimu z Nitrianskej župy. Neskôr sa tu vystriedalo viac majiteľov a hrad bol vystavený aj častým vojnovým útokom. Roku 1652 ho obsadia Turci, mesto bolo v plameňoch. Roku 1678 bolo obkľúčené vojskom Imricha Thökölyho. Roku 1679 sa mesto podarilo obsadiť rakúskym vojskám. Roku 1681 ho znovu získa Thököly, ktorý tiahol so svojím oddielom z Košíc do Fiľakova cez Turňu. Po porážke tzv. Thökölyho povstania Turniansky hrad obsadili cisárske vojská. Roku 1685 na rozkaz cisára Leopolda generál Schultz dal do povetria vyhodiť hrad pušným prachom. 

Za Františka II. Rákocziho národné hnutie a povstanie vrcholilo. V jeseni roku 1703 do Turne prišli vojská Miklósa Bercsényiho a tu sa spojili s oddielmi Rákócziho vojska. Rákószi v októbri roku 1706 navštívil naverbovaných vojakov a s vodcami Bercsényim a Károlyiom rokovali o obliehaní mesta Košice. 23. decembra 1706 z Rožňavy do Košíc prechádzal cez Turňu. Roku 1707 idúc do Rožňavy sa ubytoval v turnianskom kaštieli, hrad bol už neobývateľný. 

V období národnooslobodzovacieho boja (1848) v zachovalých miestnostiach hradu ubytovali domobrancov. Z ich nedbanlivosti vznikol požiar, ktorý zničil celú konštrukciu strechy. Od toho času bol hrad odsúdený na zánik. Počas II. svetovej vojny Nemci zničili aj pozostalé múry hradu, keď odtiaľto odstreľovali cestu vedúcu do Košíc.