Obec leží v západnej časti Košickej doliny. Južná časť chotára má na nive Turne a Bodvy rovinný, až pahorkatinný charakter. V podloží sú mladotreťohorné íly, piesky a štrky. Zarovnané a na juhu naklonené planiny z druhohorných vápencov sa končia zráznymi svahmi, zmiernenými úpätnými sutinami. Na severozápad od Turnianského Podhradia sú dva veľké rybníky. V kotline sú nivné a lužné pôdy, vyššie oglejené, na náplavových kužeľoch redziny až hnedozeme, na planinách a ich svahoch redziny. Na výslnných stráňach sú porasty duba plstnatého, drieňa a mahalebky.

Významné je chránené nálezisko Turniansky hradný vrch na ploche 13,78 ha s krasovitým reliéfom a vzácnou teplomilnou flórou a faunou.

Zvlášť pozoruhodný je výskyt vzácneho edemitu rumenca turnianskeho (Onosma turnensis). Je jediným náleziskom zbehovca Laxmannovho (Ajuga Laxmannii), vzácne sú aj iné druhy vegetácie (žltuška smradľavá, kavyľ a kostrava), z drevín sú to jaseň mannový (Fraxinus ornus) a dub plstnatý (Quercus pubescens). Zo živočíchov sa tu vyskytuje užovka hladká (Coronella austrica) a teplomilné slimáky.

Rímskokatolícky kostol Nanebovzatia Panny Márie
Rímskokatolícky opevnený kostol Nanebovzatia Panny Márie, postavený v gotickom štýle začiatkom 14. storočia asi na základoch staršieho kostola z 11. storočia. Stavba bola v 15. storočí rozšírená, v lodi zaklenutá začiatkom 16. storočia, upravovaný v 18. storočí, obnovený roku 1889 a 1930. Kostol je jednoloďová stavba s nepravidelným pôdorysom a polygonálne uzavretý presbytériom, severnou kaplnkou so štvorcovým presbytériom, pristavanou sakristiou, južnou predsieňou a na západnej strane s predstavanou vežou. Severná jednoloďová kaplnka bola pôvodným kostolom, slúžiacim za pohrebnú kaplnku rodu Tornayovcov. Ku kaplnkepristavali druhý jednoloďový chrám s dlhým polygonálnym presbytériom a oba priestory spojili dvoma lomenými arkádami, ich kamenné ostenie a profilácia poukazujú na začiatok 15. storočia. Do toho istého obdobia patrí aj klenba polygonálneho presbytéria, ktorá má na svorníkoch reliéf baránka a hlavu diviaka (erb Tornayovcov). V presbytériu je gotický kamenný epitaf Tornayovcov z roku 1406 a na južnej stene je klasicistický epitaf Jozefa Keglevicha z roku 1792.

Zvláštnosťou sú postavy odeté v uhorských odevoch a so štítom. Fresky boli zamaľované bielou farbou a znovuobjavené roku 1880. Tieto fresky objavil slávny maďarský spisovateľ Mór Jókai. V súčasnosti sú fresky v zlom stave. Kaplnka je osvetlená iba jediným oknom. Okolo kostola je obranný kamenný múr so strieľnami. Vnútorné zariadenie kostola pochádza z konca 19. storočia, z čias jeho obnovy. V kaplnke je závesný barokový obraz svätého Pavla pustovníka z polovice 18. storočia. V sakristii je obradová neskorobaroková skriňa z konca 18. storočia. Gotický zvon s nápisom je od majstra Augustína z konca 14. storočia. Pozoruhodné sú dve farebné okná polygonálneho presbytéria, zobrazujúce svätú Alžbetu a svätého Štefana. Kostol je mimoriadne dôležitá pamiatka gotického sakrálneho staviteľstva.

Kaštieľ

Kaštieľ bol postavený v 17. storočí v renesančnom slohu zrejme po zbúraní hradu po roku 1685, asi na staršom základe kaštieľa Magócsyovcov. Kaštieľ, ktorý sa dodnes zachoval, dal postaviť Mikuláš Keglevich a je typom menšieho prízemného kaštieľa na pôdoryse v tvare L s dvoma nárožnými oblými vežami na hlavnej fasáde. Podľa miestnej tradície dnešná zachovaná budova bola iba opevnením a hospodárskym traktom s ubykáciami služobníctva, ozajstný sklený palác stával pri jazierku v parku. Roku 1711 krátky čas tu pobýval František II. Rákoczi, kde sa pokúsil o odpor, ale tento bol zanedlho potlačený. Koncom 18. storočia kaštieľ získala dedičstvom barónska vetva Zichyovcov a tí ho dali začiatkom 19. storočia klasicisticky prestavať. V polovici 19. storočia ho predali budapeštianskej banke, od ktorej budovu zanedlho odkúpil barón Solymósy a neskôr venom ho získal jeho zať gróf Ján Pallavicini. Tým kaštieľ patril až do roku 1945, potom prešiel do majetku miestneho ŠM. Dlhší čas je prázdny a jeho budúcnosť je otázna.

Budova je v zlom stave a po roku 1950 bola viackrát nevhodne upravovaná. Aj park nie je v najlepšom stave.

Bývalý župný dom
Bývalý župný dom je klasicistickou dvojpodlažnou stavbou z roku 1820 na pôdoryse tvaru U. Na hlavnej fasáde má mierne vystupujúci stredný rizalit zakončený trojhranným štítom, na ktorom je zuborez.

Okná majú pôvodné kované mreže a nadokenné reliéfy s dvojitým frontónom. Na poschodí je vo frontóne polkruhový mušľovitý obrazec. Okná v rizalite sú väčšie, polkruhovo zakončené s klenákom. Portál so segmentovým oblúkom má po stranách štíhle stĺpy, na ktorých sedia ženské alegorické postavy.

V rohoch nad oblúkom sú reliéfy okrídlených bytostí s rohom hojnosti. V tympanóne je erb župy flankovaný rohmi hojnosti. Pod tampanónom je nápis s chronostikonom. Dvorové fasády budovy sú hladké, iba na prízemí jednej strany sú otvorené arkády. Miestnosti sú zaklenuté pruskými klenbami. Po zlúčení Abovskej a Turnianskej župy roku 1881 budova slúžila rôznym praktickým účelom, ale dnes je prázdna a hľadá sa pre ňu najvhodnejšie využitie. Bývalý župný dom je v súčasnosti v zlom stave.

Kaplnka svätého Floriána
Kaplnka svätého Floriána sa nachádza pri vstupe do areálu opevneného kostola a bola postavená začiatkom 19. storočia v klasicistickom slohu.

Socha svätého Jána Nepomuckého
Socha svätého Jána Nepomuckého v areáli opevneného kostola je klasicistická zo začiatku 19. storočia. Pod murovaným baldachýnom spočívajúcim na štyroch stĺpoch stojí socha svätca. Malá stavba je ohradená klasicistickou mrežou. Socha pôvodne stávala na námestí.

Pamätná tabuľa
Pamätná tabuľa na bývalom župnom dome, v ktorom boli umučení roku 1919 trinásti príslušníci maďarskej červenej armády. Jej autorom je Vojtech Löffler a bola odhalená roku 1959.

Náhrobník na cintoríne
Náhrobník na cintoríne na pamäť bojovníkov za Slovenskú republiku rád je dielom Vojtech Löfflera.